Význam minerálnych a stopových prvkov pre organizmus
2. 11. 2008
Význam minerálnych a stopových prvkov pre organizmus (Liečiteľstvo a zdravie) |
Autor: Ján Zjara , 13.12.2004 |
Minerálne látky a stopové prvky
Človek v každom veku potrebuje značný počet prvkov v podobe najrôznejších zlúčenín. Nebudeme hovoriť o všetkých, pretože pestrá strava ich poskytuje telu v dostatočnom množstve. Zmienime sa iba o tých, ktorých nemáme nazvyš. Vápnik má v tele mnoho funkcií. Medzi ne patrí správna nervovo-svalová dráždivosť, zrážanlivosť krvi, ochrana pred zápalovými procesmi a pred infekčnými chorobami. Je to však predovšetkým stavebný materiál na kosti a zuby, ktorým dodáva pevnosť. Z toho však nesmieme usudzovať, že vápnik potrebuje človek len v detskom veku, keď sa budujú jeho kosti a zubi. Takisto kostra dospelého aj starého človeka sa ustavične plynulo odbúrava a obnovuje. Ak prevládne odbúravanie nad novou výstavbou, kosť redne a ľahko sa láme – vzniká rednutie kostí (osteoporóza). Človek potrebuje pomerne veľké množstvo vápnika: deti okolo 0,7 g, dospelí 0,8 až 1 g, tehotné a dojčiace ženy až 1,6 g denne. Hlavný zdrojom vápnika je mlieko, kyslé mliečne výrobky, tvaroh, syry, strukoviny (najmä sója a fazuľa), mak, madle, lieskové oriešky, menej aj arašidy a vlašské orechy, kokosové orechy, kakao, čokoláda, drobné ryby. Ľudia, ktorí sa vyhýbajú mlieku a mliečnym výrobkom, môžu mať ťažkosti s prijímaním dostatočného množstva vápnika a mali by svojmu jedálnemu lístku venovať väčšiu pozornosť. Fosfor je v tele predovšetkým v kostiach a zuboch, kde takisto predstavuje stavebnú hmotu týchto tkanív. Je však aj súčasťou mnohých nesmierne dôležitývh zlúčenín. Fosfor získavame z mlieka a mliečnych výrobkoch, zo strukovín, z rôznych orechov a orieškov, z vajec (najmä zo žĺtkov). Aj ryby sú významným zdrojom fosforu. Železo je v potravinách vo väčšom množstve najmä v mäse a v niektorých mäsových výrobkoch, vo vnútornostiach, hlavne v pečeni a v slezine, v krvi a výrobkoch z nej, v strukovinách, celozrnných obilných výrobkoch, v špenáte, vaječných žĺtkoch, v maku, kokose, v pažítke a petržlenovej vňati. Dnes sa už vie, že železo z krvi je využiteľné, hoci v minulosti sa tvrdil opak. Preto je vhodné občas zaradiť do jedálneho lístka aj praženú krv, krvavničky a tmavú tlačenku, prípadne zabíjačkovú polievku. Denná potreba železa sa pohybuje okolo 12 až 14 mg, v tehotenstve, v rekonvalescencii a po stratách krvi je táto potreba väčšia. Dobre živený zdravý človek má dosť veľké zásoby železa, a to v podobe zvláštnej zlúčeniny, nazvanej feritín. Jód je v tele uložený predovšetkým v štítnej žľaze, ktorá si ho vyberá z krvi. Pri nedostatku jódu v potrave sa štítna žľaza zväčšuje a vzniká struma alebo hrvoľ. Jód získavame predovšetkým z jodidovanej kuchynskej soli, z morských rýb a iných morských živočíchov. Denná poreba jódu je veľmi malá a pohybuje sa medzi 15 až 30 mikrogramami, t.j. tisícinami miligramu. Sodík a chlór sa dostáva do tela predovšetkým s kuchynskou soľou. Priemerne prijímame za deň asi 12 až 13 g kuchynskej soli, čo značne prevyšuje skutočnú potrebu. Nadbytok nie je priaznivý pre ľudský organizmus a niektorí citliví jednotlivci naň reagujú zvýšením krvného tlaku, spočiatku občasným a prechodným, neskoršie trvalým, ktorý sprevádza zvýšene riziko cievných mozgových príhod (mozgovej mŕtvice). Viac soli potrebuje človek v horúcom prostredí, napr. v horúcich letných dňoch, keď pri potení odchádza z tela soľ. Soľ v tele zadržiava vodu, takže pri nahromadení sodíka môžu vzniknúť opuchy. Na ich odstraňovanie sa osvedčila o.i. neslaná diéta, keď spoločne so sodíkom odchádza z tela aj nahromadená voda. U zdravého človeka je však príjem a vylučovanie sodíka v rovnováhe. Draslík je na rozdiel od sodíka v tele uložený prevažne vnútri buniek a je potrebný pre mnohé biochemické procesy. Nedostatok draslíka poškodzuje nervovú činnosť a srdce. Na draslík sú bohaté obzvlášť zemiaky, ovocie, zelenina, orechy, ryža, múka a múčne výrobky. Medi potrebuje dospelý človek iba 2 až 3 mg denne, potrebuje ju však nevyhnutne, lebo uľahčuje zadržiavanie železa. Meď je obsiahnutá napr. v tmavom chlebe, v čokoláde, kakau, v rôznych druhoch orechov, v pečeni, hubách aj. Horčík je v ľudskom tele dôležitý najmä pre činnosť srdca, je však aj súčasťou niektorých koenzýmov. Zdrojom horčíka sú napr. ryby (najmä morské), hrozienka, niektoré minerálne vody, olivy a i. Obsahujú ho aj zelené rastliny a mäso. Denná potreba je u malých detí 350 až 450 mg, u dospelých 300 až 350 mg, u tehotných a dojčiacich žien ešte asi o 150 mg denne viac. Jednou z najlepších možností prijímania minerálnych a stopových prvkov je dodávať ich telu v prírodnej koloidnej forme, bez zásahov farmaceutického priemyslu. |