ČLÁNKY - ZAUJÍMAVOSTI

Z veľkého počtu liečivých rastlín som ako ďalšiu vybrala túto, lebo aj dnes je rozšírená tak ako za dávnych čias, keď mala veľmi dobrú povesť. Posledná slabika staronemeckého slova Wegerich (Spitzwegerich = skorocel kopijovitý, pozn. prekl.), rih zodpovedná srbskému reiks a to je príbuzné latinskému rex - kráľ. Prvé dve slabiky Wege = cesta. Teda meno rastliny značí vládca ciest a skorocel naozaj rastie na požehnanie ľudstva na ceste. Anglosaská oslavná báseň z istého starého rukopisu, pravdepodobne z jedenásteho storočia, velebí deväť rastlín a o skoroceli hovorí toto:

A ty, skorocel,
matkou si rastlín,
otváraš sa na východ,
vnútri si mocný:
po tebe vozy škrípu,
po tebe ženy jazdia,
po tebe sa mladuchy nosia,
po tebe býčky fučia.
Všetkému odolávaš,
všetkému sa staviaš,
Tak odporuj aj jedu,
nákaze a neduhom,
čo nad krajinou tiahnu,

Aj dnes je to tak ako voľakedy. Nad krajinou sa vznášajú neduhy a my potrebujeme také liečivé rastliny, ako je skorocel kopijovitý, preslávený vo všetkých zelinkárskych knihách a zdolávajúci zlo. Príbuzná rastlina skorocel väčší (Plantago major L.) za ním nijako nezaostáva a takisto sa využíva v liečiteľstve. Oba druhy nájdeme na lúčnych cestách a medziach, v priekopách a na vlhkých úhoroch; vyskytuje sa prakticky na celom svete.

Skorocel sa predovšetkým používa na všetky ochorenia dýchacích orgánov, najmä na silné zahlienenie, kašeľ, čierny kašeľ, pľúcnu astmu, dokonca na pľúcnu tuberkulózu. Švajčiarsky prírodný liečiteľ kňaz Kunzle, samouk a znalec veľkej liečivej sily všetkých našich rastlín, píše: „Používa sa celá rastlina - koreň, stvol, klas, semená a všetky jej druhy. Tak ako žiadna iná rastlina prečistí krv, pľúca a žalúdok, je preto dobrá pre každého málokrvného alebo so zlou krvou, slabýmipľúcami a obličkami, pre toho, kto je bledý, má vyrážky, lišaje alebo kto pokašláva, je zachrípnutý, chudý ako koza, aj keby ho do masla ponoril. Pomáha slabým deťom, ktoré napriek dobrej strave sotva sa udržia na nohách!"

Sama som niekoľkým ľuďom pomohla pri pľúcnej a prieduškovej astme skorocelom zmiešaným v rovnakom pomere s dúškou materinou. Táto čajová zmes sa veľmi odporúča aj pri chorobách pečene a mechúra. Pri bronchitíde a prieduškovej astme odporúčam takýto čaj: do šálky studenej vody dáme plátok citróna (ak bol striekaný, ošúpeme ho) a jednu vrchovatú kávovú lyžičku kandizovaného cukru a povaríme tak, že štyri až päť ráz necháme vodu vzkypieť, odstavíme ju zo sporáka, a až potom pridáme plnú lyžičku čajovej zmesi. Necháme pol minúty vylúhovať. V ťažkých prípadoch sa musí pripraviť čerstvý čaj štyri až päť ráz za deň. Pijeme ho po dúškoch taký horúci, ako len znesieme. Ako sa možno dočítať v starých knihách o liečivých rastlinách, semená skorocela pomáhajú proti tvorbe kameňov, keď ich denne požijeme 8 gramov. Zapíjame čajom zo skorocelu. Sirup zo skorocelu prečisťuje krv od všetkých odpadových a chorobných látok. Treba ho užívať denne ako bežnú, pravidelnú liečebnú kúru po jednej polievkovej lyžici pred každým jedlom (deti jednu čajovú lyžičku; pozri aj heslo Príprava sirupu).

Na vidieku ľudia od nepamäti vedia, že skorocel je vynikajúci prostriedok na rany. Raz sa jeden roľník poranil na poli akýmsi nástrojom; na moje veľké prekvapenie odtrhol čerstvý list skorocelu, rozmliaždil ho a priložil na ranu. Napriek tomu, že list nebol umytý, nevznikol žiaden zápal. Čerstvé, pomliaž-dené listy pomáhajú pri tržných a sečných ranách, pri pichnutí osou, dokonca aj pri pohryzení besným psom, jedovatým hmyzom a hadom, keď niet nablízku lekára. V jednej starej knihe o liečivých rastlinách sa píše: „Keď ropuchu poštípe pavúk, ponáhľa sa ku skorocelu. Ten ju vylieči."

Keď čerstvé listy pomliaždené medzi prstami a premiešané so štipkou soli priložíme na krk, liečia strumu (hrvoľ). Keď máme na nohách pľuzgiere, treba vložiť do topánky list skorocelu, pľuzgiere sa vyhoja. Stratia sa aj zhubné opuchy, keď na ne prikladáme obklad z rozmliaždených čerstvých skorocelových listov. V týchto prípadoch je však dobré priložiť čerstvý majorán v olivovom oleji (v súrnych prípadoch možno použiť aj sušený majorán). Majorán naložíme do fľaše, zalejeme olivovým olejom a dáme na 10 dní na teplé miesto. Získaným majoránovým olejom natrieme choré žľazy, priložíme rozmliaždený skorocelový list a miesto obviažeme šatkou.

Na prednáške na fare v Linzi som sa presvedčila, že rozmliaždený list skorocelu vylieči každú ranu, aj keby bola desať rokov stará. Keď som opäť po piatich mesiacoch prednášala v sále školy sestier križovníčiek v Linzi, prihlásila sa jedna pani: „Svojho času som zapochybovala o vašom vyhlásení, že listy skorocelu vyliečia každú ranu, keby bola čo aká stará. Moja suseda mala 17 rokov otvorenú nohu a dlho nemohla ani vyjsť z domu. Na druhý deň som jej priniesla list skorocelu a ona si ho podľa vášho návodu priložila na chorú nohu. Musím svoje pochybnosti odvolať: Rana sa veľmi rýchlo zahojila a na náš údiv sa doteraz, už je to päť mesiacov, neotvorila. Iný prípad: Ťažko ranenému vojnovému invalidovi sa v dlhotrvajúcich letných horúčavách otvorili rany po amputácii nohy. Nedali sa zahojiť ani masťami, ani ožarovaním, ani injekciami. Keď však na ne chorý priložil skorocelové listy, rany sa cez noc zahojili a on mohol znovu vykonávať zvyčajné práce.

Sama som si raz rýchlo pomohla čerstvou skorocelovou šťavou. Pred rokmi som často nosievala vtedy ešte jednoročného vnúčika na rukách a on ma raz zo samopaše pohrýzol na líci v kútiku úst. Toto miesto ma niekoľko dní veľmi bolelo. Niekoľko ráz som si ho potrela skorocelovou esenciou. Bála som sa, aby mi raz to miesto nestvrdlo. Koncom apríla som sa zúčastnila s manželom na zasadnutí vo Freistadte. Zrazu som zbadala, že mám na pohryzenom mieste stvrdnutú uzlinu veľkú ako šošovica, ktorá sa mi musela vytvoriť cez noc. Ihneď som si na lúke nazbierala za hrsť skorocelových listov, rozmliaždila som ich medzi palcom a ukazovákom a viac ráz za deň som si stvrdnuté miesto natrela. Večer bolo stvrdlinu už len slabo cítiť a na druhý deň ráno, na radosť nás všetkých, jej už nebolo. Nie je teda prehnané, keď ctihodný otec Kneipp vo svojich spisoch zdôrazňuje, že na každú chorobu rastie bylinka. Čím väčšmi spoznávam liečivé účinky rastlín, tým väčšie prekvapenia zažívam. Mnoho ľudí každoročne v hrozných bolestiach umiera na rakovinové nádory, hoci existujú na ne liečivé rastliny. S akou radosťou by sme mohli zdraví kráčať životom, keby sme dali na naše liečivé byliny. V očiach nezasväteného človeka je to obyčajná burina. Začnite sa väčšmi zaujímať o liečivé rastliny a postupne sa zbavíte ťažkostí.

Tieto moje riadky by mali dodať odvahu a útechu všetkým starým ľuďom, ktorí roky trpia na otvorené nohy. Keby si prikladali skorocelové listy, rany by sa čoskoro zavreli a vyliečili. Staroba tu nehrá žiadnu úlohu. Ak sú nohy aj opuchnuté, kúpeme ich v studenom kúpeli zo slezu nebadaného alebo v odvare z prasličky. Okraje rán sa po kúpeli natierajú nechtíkovou masťou (pozri heslo Nechtík lekársky, Spôsob použitia). Skorocelové listy mimoriadne odporúčam aj pri trombóze.

Tieto príklady jasne ukazujú jedno: Na Božiu lekáreň sa možno spoľahnúť, aj keď lekári už nedávajú chorému nijakú nádej.