Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom tvojho života.
"Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom tvojho života."
Mark Twain
Ľudia berú život ako samozrejmosť. Ako niečo, čo je a viac sa netreba o nič zaujímať. To čo bude potom im je ukradnuté. Správajú sa tak, ako keby sa ponáhľali na vlak, ktorý má každú chvíľu odchod zo stanice. Takto uteká deň za dňom a ani si nestíhajú uvedomiť o čo všetko prichádzajú. Prečo nedajú každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom ich života? Neviem. To hádam nevie nikto. Možno by sa to zmenilo, keby bolo toto motto zákonom a všetci by ho museli dodržiavať.
Neviem či nie som veľký pesimista, ale myslím si, že v takom prípade by ľudia komentovali motto slávneho mudrca slovami:"Jemu sa to hovorí, keď nemá problémy ako my." Čo sa však dá nazvať problémy? Tí ktorí sa najviac sťažujú, väčšinou žiadny problém nikdy nemali. Keď si spomeniem, že domorodci v Afrike pijú vodu, z ktorej dostávajú žltačku a týfus, že kúria trusom a nemajú čo jesť, deti nepoznajú hračky a tešia sa z obyčajnej PET fĺaše ako zo zázraku, lebo je to pre nich úžasná vodotesná nádoba, ktorú si môžu zatvárať a otvárať a sú z toho šťastné, na rozdiel od detí pijúcich kolu a nariekajúcich pre hocijakú hlúposť. Africké deti berú život taký aký je a každý nový deň berú ako príležitosť niečo dokázať.Nevyberajú si medzi počítačom za 1000,- euro, alebo za 2000,- euro, ale tešia sa z toho, že dostali tričko a nespália sa na slnku.Vôbec nepozerajú na to, či tričko je a či nie je v móde, tak ako to trápi nás.
Vo východných krajinách ľudia bežne zomierajú na tetanus. My tetanus nepoznáme.Poznáme však depresiu. Objavili sme očkovacie látky proti besnote, prišli sme na to ako spáchať samovraždu. Objavili sme nové lieky, drogy... V skutočnosti však nepotrebujeme nič.Nič materiálne.Jediné čo nám chýba je umenie vedieť sa tešiť z maličkostí.Uvedomenie si toho, že nie je nič krajšie ako keď sa celá rodina večer stretne a porozprávajú si navzájom aký krásny deň prežili, ako mu dali šancu, aby sa stal najkrajším dňom ich života a vyhodnotia komu sa to naozaj podarilo a komu až tak veľmi nie.Porozpŕavjú si čo spoločne plánujú,kde pôjdu na dovolenku, najradšej pod stan, lebo tam sa dá zažiť množstvo skvelých zážitkov a je tam veľa príležitostí dokázať si navzájom, čo pre seba znamenajú.
Všetci ľudia by si mali uvedomiť, že takéto zážitky sú tie najkrajšie a že niečo také pri počítači nezažijú. To že pri nich sedia ráno, na obed, večer a veľakrát aj v noci im nepomôže čeliť skutočnej realite.V živote sa nedá len tak prepnúť z levela na level. V živote je potrebné, aby sme si ho spoločne prešli a tešili sa zo svojich úspechov a z úspechov iných.
Mark Twain mal dobrú myšlienku.Je potrebné dať každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom života, ale je potrebné dať šancu aj životu ako takému a vedieť si vážiť pravé hodnoty, ktoré nám ponúka.
Na záver pridám motto, ktoré som vymyslel ja a riadim sa ním:"Každý neriešiteľný problém je len nová príležitosť niečo dokázať."
Autor: 12- ročný Filip J.- napísané počas intenzívne prežívaného pobytu v nemocnici
