Jdi na obsah Jdi na menu
 


Vedecké skúmanie meditácie

2. 11. 2008

Vedecké skúmanie meditácie

Meditácia je v podstate hypometabolický stav s parasympatickou aktivitou, odlišný od spánku,ktorý vyvoláva fyzický a mentálny pokoj a je určený na zlepšenie psychologickej rovnováhy a emocionálnej stability.
V západnej psychológii boli pomenované tri stavy vedomia - spánok, snívanie a bdenie. Vo východnej filozofii a v niektorých západných náboženstvách a mystických tradíciách bol popísaný další, vyšší stav vedomia, tzv. štvrý rozmer vedomia, "stav bez myšlienok" (Ramanmurthi, 1995). V stave bez myšlienok je prekročená dualita mysle a praktizujúci zažíva stav mentálneho ticha. Tento stav môže byť dosiahnutý praktizovaním "Meditácie". Podľa Joga Sútry zo spisov Patandžali( Patanjali and Shearer, 1993), jeden z najstarších záznamov popisujúci meditáciu je napísané: Joga je dobrovoľné odmietnutie bezvýznamnej mentálnej aktivity.
Dnešok nám ponúka mnoho druhov meditácie, niektoré z nich nejdú nad relaxačné techniky, avšak prvotným cieľom meditácie je zabránenie, alebo zredukovanie myšlienkových procesov, zastavenie, alebo spomalenie vnútorného dialógu mysle. Toto odstránenie myšlienkových procesov ústi do vnímania hlbokého fyzického a mentálneho ticha a zároveň k zvýšeniu čistého vedomia, priezračnosti vnímania, bez stôp myšlienok . Zážitok meditácie - vedomia bez myšlienok ďalej vedie k spusteniu pozitívnych emócií, ktoré môžu byť v rozsahu od odpútanej radosti až k absolútnej blaženosti. Hlavným zážitkom meditácie je zmena spôsobu poznávania a vnímania, kedy myšlienky a pocity nezamestnávajú celú myseľ, ale sú pozorované z pozície svedka - vedomia, ktoré ich potom môže efektívnejšie spracovávať. Dosiahnutie takéhoto mystického vrcholného zážitku bezmyšlienkového vedomia je najvyšším cieľom najtradičnejších meditačných techník. I keď sa meditačné techniky značne odlišujú, hlavnou myšlienkou meditácie je tréning schopnosti koncentrácie za účelom odstránenia myšlienok. Toto sa dá dosiahnuť zameraním sa na vnútorné deje, ako napríklad dýchanie, objekt, mantra, pozorovanie nezaujato prítomný okamih (napr. rôzne Budhistické praktiky), pozorovanie myšlienok cielením mysle, alebo celkovým odstránením myšlienok (Sahadža Joga). Z našich vedomostí o všetkých meditačných technikách je meditácia Sahadža Jogy jediná technika, ktorá učí praktizujúcich dosiahnuť stav mentálneho ticha na bežných, každodenných základoch.
I keď je cieľom meditujúceho dosiahnutie bezmyšlienkového vedomia, má mnohoročné praktizovanie meditácie terapeutický účinok a pritiahol záujem Západnej vedy.

brain research

brain research