ČLÁNKY - ZAUJÍMAVOSTI

Sotva sme jedno ochorenie prekonali a "vyliečili", pošle nám telo ďaľšie. Nemôže ani inak, keď sme si vlastné ochorenie ani nevšimli. "Pokiaľ sme zabudli zaplatiť nejakú splátku, nestačí iba spáliť upomienku!" Hlbším zmyslom choroby je znovu si uvedomiť, k čomu nás v naliehavom prípade ochorenie núti. Požaduje, aby sme vypočuli vnútorný hlas rozumu a zmenili sa skôr, ako bude priveľmi neskoro. Skutočné liečenie potom neznamená odstraňovanie príznakov, ale aj navrátenie porušenej harmónie do pôvodného stavu. K tomu prirodzene nestačí hltanie tabletiek alebo aplikácia injekcií, a to ani vtedy, keď sa jedná o prírodné produkty.
Podstatné je porozumieť tomu, čo nám naše telo chce povedať a pochopiteľne sa tým tiež riadiť. Tým, že svoje mylsenie, cítenie, reč i správanie uvedieme opäť do súladu, bude v poriadku i naša telesná harmónia a zdravie. Môže to byť nepohodlné, ale je to jediná cesta ku skutočnému uzdraveniu, zahrňujúcemu telo, myseľ i ducha. Ochorenie nie je preto len našim nepriateľom, ale môže byť i našim priateľom a pomocníkom. Organizmus nám totiž pomocou choroby hovorí nielen to, že sa uberáme zlým smerom, ale

utvrdzuje nás tiež v tom, že cesta, na ktorej sa práve nachádzame, musí byť zmenená. Druh príznakov nám tiež ukazuje miesto, kde je chyba a čo máme robiť, aby sme sa tiež vnútorne uzdravili. Potrebujeme sa len naučiť porozumieť "jazyku príznakov", ktorý je vcelku jednoduchý a riadi sa stále rovnakými zákonitosťami. Akonáhle mu porozumieme, je v našich rukách učiniť nutné kroky ku skutočnému uzdraveniu. V opačnom prípade nám osud udelí strastiplné ponaučenie. Ak sme ochotní sa naozaj ponaučiť z poznania, nepotrebujeme byť najprv chorí a až potom začať hľadať sami seba. Potom tiež spoznáte, že "uzdravovať" človeka neznamená obnoviť predchádzajúci stav, pretože ten bol vlastne príčinou ochorenia. Liečenie znamená skôr rozšírenie vedomia a nastúpenie novej, správnejšej životnej dráhy. Kým sa to ale človek naučí, niekoľkokrát ešte chorobu predsa len potrebuje!


Bez ohľadu na to, v ktorom štádiu sa ochorenie nachádza, vždy stojí v pozadí nejaký nevyriešený problém, nejaká "úloha života" a neschopnosť alebo zdráhanie správne reagovať na určité životné požiadavky. Ako ale môžete nájsť správnu odpoveď, keď vlastne ani neviete, kto skutočne ste? Položili ste si už niekedy vážne otázku, kto vlastne ste? Keď sa pozeráte do zrkadla, môžete si povedať: "Toto je moje telo". Kto to ale hovorí? Telo nemôže patriť samo sebe. V tele je teda niekto, kto si môže myslieť a povedať: "Toto je moje telo". Telo je hmota. Hmota nemôže myslieť, cítiť, nemôže spomínať alebo sa rozhodovať, to môže len vedomie!

Vy ale myslíte a cítite, môžete spomínať a rozhodovať sa. Ste teda ono vedomie a nie telo. Vaše telo je len fyzickým výrazom vášho vedomia a tým i jeho zrkadlovým obrazom. Ukazuje navonok to, ako mylsíte, cítite, skrátka, akí ste!

Poznali ste teda, že naše "skutočné Ja" je zdravé, lebo vedomie nemôže byť ani staré ani choré. Človek je duchovná bytosť, nezávislá na zrodení, chorobe, starobe a smrti. Skutočnosť, že sme sa narodili, trpíme chorobami, starneme a nakoniec umrieme, s tým nemá čo robiť, pretože sa to netýka nášho skutočného Ja, ale len nášho tela. Je ale našou povinnosťou udržiavať si telo v dobrom stave, pokiaľ naše "duchovno" nebude dokončené. Príkaz nášho stvorenia znie: v zdraví a šťastí naplno prežiť život a zostať mladým i v starobe. Preto musíme svoje myslenie, cítenie i reč zosúladiť.


Telo je vždy výsledkom, nie príčinou. Tiež tzv. choroby staroby sú len informáciami o neriešených úlohách života. Človek by si vždy prial, aby ľudia, ktorí boli celý život dlho chorí, boli naraz v starobe bez ochorení, skoro by mali rozkvitať. Choroba a utrpenie sú ale následky zneužitia voľnosti. Keď už nie je telo použiteľným nástrojom, musí ho duša opustiť, či už splnila svoju úlohu alebo nie. Duša potom pokračuje vo svojej existencii na inej rovine.

Mnoho ľudí si kladie otázku, ako môže milujúci Boh pripustiť toľko utrpenia. Prehliadajú pritom, že utrpenie nie je prejavom ani Božej vôle ani milosti. Miesto pochopenia veríme na náhodu, nešťastie alebo smolu či zázraky. Skutočná príčina ochorenia a utrpenia spočíva v myslení, teda naozaj len v zlom myslení!!!

Autor: sPiRitKa