Filozofia Jogy
Filozofia
OM
Každý človek príde na tento svet ako dieťa. Ako deti sme všetci vlastne takými "mimozenšťanmi", keďže tento svet vôbec nepoznáme. Prirodzenou túžbou je to, že sa chceme na niekoho podobať alebo niekoho nasledovať. Či už sú to naše rodiny, kamaráti alebo rozličné iné vzory. Ako deti si zvykáme na tento svet a učíme sa v ňom prežiť. Ako rastieme, snažíme sa odlišovať od ostatných. Každá nová generácia menšou alebo väčšou mierou rebeluje proti tej predchádazajúcej. Za tým všetkým môžeme nájsť túžbu byť originálny, túžbu byť jedinečný. Každý v sebe občas zatúži prejaviť svoju jedinečnosť. Väčšina z nás sa jej ale ľahko vzdá a povie si, že na to jednoducho nemá. Namiesto toho hľadá nejaké rozptýlenie zamerané na vonkajšok.
Mnoho ľudí hľadá originalitu v obliekaní alebo vo svojom výzore. Málokto si však uvedomí, že originalitu môže nájsť aj vo svojom vnútri. Originalita bola totiž každému od narodenia daná do vienka. Každému jedincovi bol daný určitý potenciál, ktorý by mal v sebe rozvinúť a pracovať na ňom. Je to nielen naša úloha, ale aj ľudská povinnosť. Byť prínosom pre tento svet, pre "pramatku" zem, byť vzorom pre druhých ľudí a naplno rozvinúť svoj vlastný potenciál - to je naša povinnosť.
Joga (spojenie/zjednotenie) je cesta, ktorou sa sadhaka (adept jogy) vydáva splniť neľahkú úlohu - uskutočniť a rozvinúť svoj jedinečný potenciál. Joga nie je len pre zasvätených - ako sa mnoho ľudí domnieva - joga je pre všetkých nehľadiac na pohlavie, vek, či rasu. Prvé zmienky o joge nájdeme síce v Indii, no v dnešnej dobe si ju už prispôsobila väčšina západných spoločností a veľa ľudí na západe sa stotožnilo s jej filozofiou. Joga sa deje v každom z nás a v celom našom bytí - každý jeden moment, každú jednu sekundu. Čo je teda našou povinnosťou? V prvom rade byť úprimný k sebe samému. Nehľadať stále výhovorky, ale začať konať. Joga je spojenie, zjednotenie celej bytosti, celého bytia, celého uvedomenia. Toto sa deje neustále a bude sa diať až pokiaľ si všetci neuvedomíme naše nemenné, univerzálne "ja". Cesta k bohu je cestou k sebe samému.
Mnoho ľudí hľadá a nachádza negatívne veci na druhých ľuďoch, miesto toho, aby hľadali a nachádzali tieto veci na sebe samých. Je to normálna vec. Treba si však uvedomiť, do akej pozície sa tým dostávame. Povinnosťou sadhaku (adepta jogy) je hľadať chyby na sebe a až potom na druhých. Byť kritcký k sebe samému, ale tolerantný voči druhým. Každým dňom na sebe pracovať. Vedieť, kedy si odoprieť a kedy zase dopriať. Stále sa zlepšovať. Pomaly sa prepracovávať až k svojmu pravému "ja". Každý z nás má túto možnosť a môže začať na sebe pracovať hneď teraz.
Nie je ľahké žiť a už vôbec nie je ľahké správne žiť. Všetci si nosíme v sebe určité bremeno - daň za naše minulé skutky. Svojim zlým skutkom neujdeme. A taktiež nás neminie ani pocit zadosťučinenia za naše dobré skutky. Nedajme sa ale nikdy natrvalo uspokojiť a stále na sebe pracujme - aby sme boli lepší a lepší. Iba tak budeme niečo znamenať pre náš svet, pre našu zem a pre nás ľudí.
Na tomto svete nie sme sami. Existujeme sice vo svojich telách a vo svojich hlavách, ale okrem nás tu je ešte mnoho iných hláv a tiel, ľudí, zvierat a rastlín. Raz sme veselí a raz smutní. Niektorí z nás sú bohatí, iní chudobní. Niektorí sa radujú, niektorí trpia. Každý pocit alebo vlastnosť na tomto svete je dokonale vyvážená svojim protikladom. Cítili ste sa niekedy tou najzbytočnejšou osobou na tomto svete? Vedzte, že určite sa ňou niekto cítil takisto, ako sa niekto cítil byť tou najdôležitejšou. Štúdium jogy človeka postaví mimo protiklady. Bez určitého stavu uvedomenia neexistuje osobnostný rast. Jogín sa musí naučiť správne narábať s radosťami aj starosťami tohoto života.
Možno sa vám stalo, že druhí ľudia stáli proti vám a proti niečomu, čo ste urobili, no vy ste vedeli, že ste urobili tú správnu vec, aj keď oni to nepochopili. Cítili ste sa ohrození. Ako hladný túlavý pes, ktorý spácha zločin tým, že ukradne niekomu jedlo. Všetko, čo si uvedomuje, je pocit hladu. Mal by si radšej zvoliť smrť od hladu? Mal by sa radšej cítiť vinný a ospravedlniť sa za to čo spravil? Mal by sa nám ospravedlniť za to že vôbec žije? NIE. Pretože každý žijúci tvor na tejto zemi má mať právo na to, aby si mohol splnť základné potreby, ktoré mu pomôžu zachovať si svoj vlastný život. Určite sa mnohým ľuďom stalo niečo podobné.
Urobili ste niečo pre niekoho s kompletným odovzdaním a láskou, ale vrátilo sa vám to naspäť ako facka do tváre? To, čo ste potom zažili, nazývame zúfalosť. Prečo sme my ľudia teda takí, že robíme rozhodutia a vynášame súdy nad vecami, ktoré sa nám vracajú v podobe faciek? Je to preto, lebo sa bojíme. Strach. Strach máme všetci zakorenený hlboko v nás samých. Strach zo smrti, strach zo zmeny, strach z neznámeho. Strach z toho, že stratíme to, čo máme a to, čo milujeme. Strach je ten dôvod, prečo sa staráme najprv o seba a až potom o druhých. Niekedy sa o druhých nestaráme vôbec. To je chamtivosť. Existujú ľudia - vysoko uvedomelí jogíni - ktorí považujú všetko bytie za seberovné. Všetko bytie je súčasť ich samých. Môžeme v tomto smere niečo urobiť aj my? Odpoveď je ÁNO. Môžeme sa snažiť žiť jednoduchý život, kde materiálne veci nie sú až také dôležité. Môžeme sa snažiť žiť ustavične v súlade s "duchom prírody" a skôr ako brať z tohoto sveta, naučiť sa mu aj dávať. Dávať nielen materiálne veci, ale aj lásku a pozitívne myslenie, pretože to je ten najvyšší dar a najvyššia forma existencie.
OM
